Ak ste ešte nikdy neochutnali bravčové mäso, mali by ste s tým niečo urobiť. Je to neuveriteľná pochúťka, dá sa pripraviť ako hlavné jedlo na obed (možno s ľahším zemiakovým šalátom) alebo ako výdatná večera, prípadne si ho môžete len "natrieť" do pečiva, pridať k nemu uhorku a máte úžasný sendvič, ktorý vás zasýti na naozaj dlhú dobu aj na náročnom výlete. A čo vám môžem zaručiť, pochutnajú si na ňom dospelí aj deti.
Bravčové mäso som už párkrát robila, ale vďaka spolupráci s Bzeneckým octom (o najlepšom spôsobe použitia jednotlivých druhov octu sa dočítate priamo na ich stránke) som doň vyskúšala pridať jablčný ocot podľa tipov na pintereste, a to bola dokonalá bodka, ktorú potrebovalo! Po upečení sa bravčové mäso roztrhá a následne zaleje vývarom (ktorý samozrejme obsahuje spomínaný ocot) a mäso je ešte chutnejšie a šťavnatejšie ako samotné mäso. S koreninami môžete experimentovať podľa vlastnej chuti, za seba odporúčam ponechať cukor, soľ a papriku a potom je to už na vás) Ak nemáte pomalý hrniec, môžete bravčové mäso piecť aj v rúre - prikryté pri 120°C cca 4-5 hodín, ale ja osobne ho robím v pomalom hrnci, tam je úspech vždy zaručený.
Mäso umyte a osušte.
Do nádoby pomalého hrnca nalejte vodu a jablčný ocot.
V miske zmiešajte cukor, papriku, cesnak, zázvor, soľ a škoricu.
Mäso v tejto zmesi dôkladne obalíte a opatrne vložíte do pomalého hrnca, aby sa korenie z mäsa nevyplavilo. Ak vám nejaké korenie zostane, posypte ním mäso.
Hrniec prikryte pokrievkou a nastavte na nízky výkon na 10 hodín (alebo na vysoký výkon na 5 hodín).
Keď je mäso hotové, vyberte ho z hrnca, preložte do misky na pečenie alebo do misky a rozdrvte ho dvoma vidličkami - mäso je také mäkké, že sa v podstate samo rozpadá.
Mäso zalejte trochou vývaru a premiešajte podľa chuti.
Hotové bravčové mäso podávajte ideálne v chlebe (vhodné sú rôzne bagety, hamburgerové žemle, ale aj celozrnné žemle) s kyslou uhorkou, ľadovým šalátom atď.
Dobrú chuť!
Autor receptu
Varenie a pečenie patrí dlhodobo medzi jej záľuby a svoje výtvory už dlho amatérsky fotografuje. Priatelia a známi ju sem-tam požiadali o recepty na dobroty, ktoré som im dala ochutnať. Jedného dňa jej švagriná Petra povedala, že fotografie s receptami si zaslúžia vlastný blog. No a vďaka tejto pamätnej vete blog existuje.