Rafinéria liehu bola postavená s nákladom 250 000 Kč a jej majiteľom bol Eduard Fürst.

Továreň je zriadená na výrobu 24 000 hl liehu za 1 rok a spracuje 5 000 až 6 000 hl ročne, 60 až 70 hl denne. Zamestnáva dvoch úradníkov a osem stálych pracovníkov.

Octáreň, patriaca tomu istému majiteľovi, bola zriadená v roku 1921 nákladom 400 000 Kč; ročne vyrobí 1 500 až 1 700 hl octu a zamestnáva jedného stáleho pracovníka.

V roku 1925 bola cez železnicu vybudovaná elektrická prípojka do rafinérie octu a liehu Eduarda Fürsta.

Najvýznamnejším priemyselným podnikom v meste zostávala konzerváreň brnenskej firmy Kvalita. V roku 1939 bol v meste založený nový družstevný podnik. Akcionári tzv. koncernu Stoupal odkúpili bývalú octáreň Eduarda Fürsta za 250 000 Kč a založili "Družstevnú octáreň v Bzenci". Okupanti však 31. januára 1940 činnosť družstva zastavili, kúpu zo židovských rúk neuznali a správu podniku odovzdali vnútenému správcovi.

Do 8. marca 1948 bola Oktáreň v Bzenci majetkom Rudolfíny Fürstovej a jej syn Eduard Fürst bol prokuristom. Dňa 8. marca 1948 bola továreň so spätnou platnosťou od 1. januára 1948 znárodnená. Bola začlenená do Moravských octární, n. p. Brno, závod II. Na čele závodu stál Ing. Eduard Gavanda, švagor Eduarda Fürsta. Rudolfína Fürstová, ktorá počas druhej svetovej vojny získala občianstvo v USA, odišla na Veľkú noc do USA, jej syn Eduard tiež, ale tajne, pravdepodobne do Anglicka, spolu s manželkou a dcérou.

Dnes octáreň zamestnáva 21 ľudí a ročne vyrobí 4 990 hl 10% octu. Začiatkom roka biologická porucha spôsobená zazelenaním bukových štiepok výrazne znížila výrobu. Ocot sa plní do litrových fliaš a mesačne sa naplní 60 000 fliaš.

Družstvo Kvalita sa stalo základom jedného z najdôležitejších závodov národného podniku Fruta, ktorý prevzal aj podnik Rýpal, znárodnený v roku 1948. V nasledujúcich rokoch boli do závodu začlenené ďalšie malé závody. Zo starších závodov tohto rezortu družstevná octáreň začala svoju činnosť až po roku 1945. Po februári 1948 bola Octáreň R. Fürstovej, ktorej majiteľ získal americké občianstvo, začlenená do Moravských liehovarov a octární, n. p., Brno, kam prešla aj družstevná rafinéria liehu. Neskôr bola prevzatá octáreň Bzenecká Fruta a v roku 1951 bol v priestoroch rafinérie zriadený sklad Benziny.

1. januára 1953 vznikol samostatný podnik Bzenecká Fruta, ktorého súčasťou boli konzerváreň a octáreň v Bzenci, octáreň v Kyjove, konzerváreň v Dubňanoch, ovocná škôlka a muštáreň v Kyjove. Už 30. júna 1954 však bol tento podnik zlúčený so Slováckou Frutou v Uherskom Hradišti a v rokoch 1963 až 1966 bol závodom Juhomoravskej Fruty.

Tejto tradične dobrej práci zostala spoločnosť verná aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1972 bola uvedená do prevádzky nová veľkokapacitná triedička uhoriek. V roku 1982 rozšírila svoje skladové priestory v závode v Úkolkoch v západnej časti mesta, ktorý kedysi patril židovskej firme Königstein, kde sa postupne sústredili hlavné budovy závodu a vybudoval sa nový veľký výrobný areál. Ďalšie výrobné priestory zostali na rohu Nádražnej a Bzinskej ulice. Výroba octu sa nachádzala v pôvodných budovách za železničnou stanicou a závod mal niekoľko skladov na iných miestach v meste.

V roku 1984 závod vyrobil 1513 ton ovocných kompótov, 57 ton diabetických kompótov, 66 ton ovocných pretlakov, 1816 ton jednoduchej sterilizovanej zeleniny, 4936 ton sterilizovaných zmesí a šalátov, 914 ton sterilizovaných zeleninových prípravkov, 658 ton sterilizovaných uhoriek a 468 ton kyslej kapusty. V octárni sa vyrobilo viac ako 35 000 hl octu.