• No products in the cart.
Proceed to Checkout

Bzenecká octáreň

História Bzeneckej octárne

Vyrábame ocot již 96 rokov

Eduard Fürst založil podnik v Bzenci už v roku 1864, pričom do obchodného registra c.k. krajského obchodného súdu v Uherskom Hradišti bola jeho spoločnosť „obchod ve výrobcích, obilí v pálence“ zapísaná dňa 19. augusta 1864. Ako vyplýva z názvu, od svojho založenia v roku 1864 sa spoločnosť Eduarda Fürsta zaoberala obchodom s výrobkami a obilím v pálenke.

Dňa 15. apríla 1921 požiadala pani Rudolfina Fürstová, vtedajšia majiteľka spoločnosti „Bzenecká rafinerie lihu Eduard Fürst“ o zápis zmeny v predmete podnikania, a síce žiadala o rozšírenie predmetu podnikania o výrobu octu. Rozšírenie predmetu podnikania o výrobu octu potom bolo zapísané do registra vedeného Krajským súdom v Uherskom Hradišti dňa 22. apríla 1921 a vyhlásené v Úradnom liste dňa 7. mája 1921.

Výroba octu prebieha v Bzenci od roku 1921 až do súčasnosti. Dňa 3. júla 1948 bola „Bzenecká octárna Eduard Fürst“ znárodnená. Znárodnenie nadobudlo účinnosť spätne ku dňu 1. januára 1948 a octáreň v Bzenci bola neskôr začlenená do národného podniku Moravské lihovary a octárny Brno a prevádzkovaná štátom. Ďalej bola výroba octu v Bzenci prevádzkovaná „Bzeneckými konzervárnami, státním podnikem (neskôr „GEMOS, státní podnik).

V rámci procesu reštitúcií bola octáreň v Bzenci vrátená pôvodným vlastníkom. Rudolfina Fürstová zomrela v roku 1955, a tak bol majetok vrátený dedičke Kataríne Zdenke Fürstovej. Tá predala v roku 1993 octáreň v Bzenci pánovi Liborovi Kuchařovi, a o 9 rokov neskôr sa stala súčasťou spoločnosti OKL, a. s. V roku 2006 predal pán L. Kuchař octáreň holandskej skupine BURG. Noví majitelia vykonali rozsiahlu rekonštrukciu a modernizáciu, takže dnes octáreň OKL, a. s., plní najvyššie potravinárske štandardy IFS a BRC a vo výrobe octu pokračuje.

Skupina závodov BURG

Bzenecká octáreň sa tak radí k skupine závodov BURG v Holandsku, Belgicku, Nemecku a Francúzsku. Firma BURG patrí k popredným výrobcom octu, ovocných sirupov a štiav v Európe a silné zázemie materskej firmy umožnilo uskutočniť rozsiahly program renovácie výroby aj administratívneho zázemia firmy. Octáreň Bzenec je tak dnes súčasťou najväčších európskych producentov octu.

Ocot v toku dejín

V-staroveku ľudia zistili, že keď nebudú zasahovať do hroznovej šťavy, vznikne víno. Tento objav bol pre nich veľmi radostný až dovtedy, než zistili, že keď nebudú zasahovať ani do vína, vznikne ocot. Avšak postupom času prišli na veľa predností octu.

Hoci neboli žiadne záznamy do r. 5000 pred Kristom, z legiend sa dozvedáme, že prednosti používania octu objavili už Sumeri zo Starobabylonskej ríše. Využívali ho spočiatku ako čistidlo a neskôr aj ako ochucovadlo. Babylončania prišli na to, že ocot spomaľuje a zastavuje šírenie baktérií, ktoré napadajú a ničia jedlo. Ďalšie legendy hovoria, že Caesarove vojská ocot dokonca používali ako nápoj. Naopak, egyptská vládkyňa Kleopatra dokázala schopnosti octu tým, že v ňom nechala rozpustiť svoje drahocenné perly, aby vyhrala stávku, že dokáže zjesť svoj majetok. Trojská Helena relaxovala v octových kúpeľoch. Hannibalovi, najväčšiemu africkému generálovi, ocot pomohol pri prechode Álp.

Existuje mnoho biblických záznamov, v Starom aj Novom zákone, že ocot sa pil ako zriedený a osladený nápoj. Dokonca, že Ježíš pil ocot pred ukrižovaním. Taktiež existujú záznamy o tom, že sa namáčal chlieb do octu a používal ako pomoc pri infekciách a zraneniach. Okolo roku 400 pred Kristom sa ocot stal prvým liekom. Hippokrates, známy ako otec medicíny, vychvaľoval terapeutické kvality octu. Skoro všetkým svojím pacientom predpisoval pitie octu.

Postupom času sa objavilo niekoľko až neobyčajných použití octu. V Anglicku a v Európe sa počas 17. storočia ocot používal ako dezodorant. Občania si držali hubky nasiaknuté octom pri nose, aby necítili pach splaškov na uliciach. Ženy nosili hubky odložené v strieborných škatuľkách a muži vo svojich paliciach. Taktiež napríklad silné britské loďstvo na svojich dlhých plavbách uchovávalo jedlo v octe a palubu čistili octom. Počas 1. svetovej vojny sa ocot používal na ošetrenie zranených na bojisku. Dnes sa odporúča ocot na ošetrenie niektorých vyrážok, uhryznutí hmyzom a na drobné poranenia.

Pravú popularitu však ocot získal ako ochucovadlo pri varení a ako ingrediencia do jedál. Prednosti špeciálnych octov – vínneho, balzamikového alebo ryžového – oceňujú predovšetkým znalci jedál a gurmáni. Ocot sa stále využíva na nakladanie a konzervovanie potravín. Ocot nenašiel svoje využitie len v kuchyni alebo v lekárstve. Po storočia ženy používali ocot ako čistiaci prostriedok a rady si odovzdávali z pokolenia na pokolenie.

Čo to je ocot?
Pôvod názvu pochádza z latinského slova ,,vinum“ (víno) a ,,acer“ (trpký, kyslý) alebo francúzskeho slova ,,vin“ (víno) a ,,aigre“ (trpký, kyslý). Doslovný preklad slova ,, vinaigre“ je teda kyslé víno. Ocot bol objavený skôr ako nehoda, keď víno skvasilo a skyslo.

Ocot sa vyrába v dvoch krokoch.
Prvým z nich je alkoholové kvasenie. Je spôsobené činnosťou kvasníc, ktoré menia prírodný cukor na alkohol za určitých kontrolovaných podmienok. Druhým krokom je kyslé kvasenie, ktoré je spôsobené mikroorganizmami (octovými baktériami), ktoré premieňajú alkohol na kyselinu octovú.

Scroll to top